13 rokov na snowboarde

Vždy keď sa robili rozhovory o snowboardingu, bolo to viacmenej dookola to isté a nikdy som nemala možnosť napísať článok podľa seba, ako to vidím ja.

Dĺžka článku: 3 min
Ľudia

Vždy keď sa robili rozhovory o snowboardingu, bolo to viacmenej dookola to isté a nikdy som nemala možnosť napísať článok podľa seba, ako to vidím ja.

Volám sa Barbora Števulová, mama ma volá Baša a všetci ostatní Števo, ešte chvíľu mám 26 rokov, bývam v Bratislave a 8 rokov som profesionálne snowboardovala.

V 13 som začala jazdiť na snowboarde, predchádzalo tomu niekoľkoročné plávanie, dvoj až trojfázové tréningy, keďže okrem toho som po škole mala tréningy na Dukle (oštep a vrh guľou, áno). Prišla puberta, poctivé tréningy ma prestali baviť, lebo rozum mi behal po všetkom inom možnom a začala pre mňa éra snowboardingu. Nikto ani len netušil, že z detského výstrelku sa stane na niekoľko rokov moja práca.

V roku 2006 som podpísala prvú väčšiu zmluvu a začal sa 9 mesačný kolobeh naháňania za snehom, neustáleho cestovania a viac menej život “bezdomovca”. Mamina sa zmierila s tým, že do školy nechodím ako normálne deti, ale za to život na cestách ma naučil toho oveľa viacej ako naše školstvo.

1-original

Zopár rokov som jazdila iba závody a dávala celú tour, každý víkend niekde inde, balenie, vybaľovanie, veľa stresu a prišla som na to, že to asi nie je úplne pre mňa. Veľa mediálnych výstupov zo závodov nebolo, keďže konkurencia bola mega veľká a premýšľala som nad alternatívou, čo robiť aby som bola spokojná ja a samozrejme aj sponzori. S kamoškami sme dali dokopy európsku babskú produkciu a začali s filmovaním. Cestovanie zostalo rovnaké, ale za lepším účelom.

Doma som bola veľmi málo, primárne som sa vracala za našimi a samozrejme kamošmi. Väčšina ľudí si myslí, že celé toto moje hrajkanie sa bolo len o zábave, ale nikto nikdy nevidel, čo to obnášalo. Do videí sa vždy dostali iba najlepšie zábery a všetko vtipné, čo za to stálo. Za každým jedným trikom ale boli hodiny roboty odhliadnuc od učenia sa a trénovania, sme si niekoľko hodín stavali skoky (nie veľmi ľahká manuálna práca), následné šlapanie dookola po pás v snehu, kým daný trik ustojíš, milión pádov a po celom dni odchádzaš domov buď spokojný alebo maximálne frustrovaný, lebo sa ti nič nepodarilo. Keď som mala všetkého plné zuby a potrebovala si oddýchnuť, jednoducho som sa zbalila, odišla na pár dní domov, prežúrovala víkend a “oddýchnutá” vrátila naspäť do práce :D

2-original

Veľakrát som sa prichytila, ako som sa zašila niekde, kde ma nikto nevidel a len som ležala v snehu a premýšľala, že čo tu ja vlastne do pekla robím, či by som nechcela mať možno aj “normálny” život a či mi toto všetko za to stojí. S vekom si začneme uvedomovať možné riziká a po zopár úrazoch hlavy som začala byť aj o dosť opatrnejšia. Moju ročnú dilemu za mňa vyriešili “sponzori”, keď som po 8 rokoch nedostala zmluvu a zrazu som sa ocitla zoči voči tomu normálnemu životu, nad ktorým som občas premýšľala. 2 mesiace hlava v smútku, že čo ja vlastne idem robiť. Sedieť v kancli? NIKDY, to by som radšej ušla.

3-original

Vďaka snowboardingu som spoznala veľmi veľa ľudí a to nielen zo športovej scény. Zrazu prišli nové možnosti, aktivity a uvedomila som si, že to, čo najviac milujem, budem robiť výhradne už len sama pre seba, z čoho sa celkom teším. 
Okrem toho, že som sa vrátila do školy, mám najlepšiu robotu na svete, robím tisíc iných vecí, ku ktorým by som sa nikdy nedostala, nebyť snowboardingu a sem tam hrávam v kluboch. To nebol úplne môj výmysel teda vôbec :D, ale baví ma to a ľudí snáď baví to čo púšťam.

Môj život nebude nikdy regulérny život mestského dievčaťa, cestovania za snowboardingom alebo surfovaním sa určite nevzdám a ktovie čo si vymyslím najbližšie.

© Fotografie ROXY/Matt Georges

Najčítanejšie