You got the watch, we got the time

V roku 2008 som v Nairobi točil prvýkrát. Išlo o sériu piatich dokumentov, pri ktorej som sa zoznámil s reggae producentom Shoeshine Boy, ale aj s partiou mladých “podnikateľov” zo slumu Kibera. Tu som spoznal aj stále vysmiateho chalana Dallah Wiz, ktorý pracoval ako najomný robotník všade, kde sa dalo.

Dĺžka článku: 3 min
Ľudia

Nebudem nič zapierať, Afrika je moja srdcovka.

Milujem ju z viacerých dôvodov, jeden zo zásadných je, že som tam spoznal veľa zaujímavých a dobrých ľudí. Rád sa zoznamujem s ľudmi, ktorí aj napriek svojej ťažkej životnej a finančnej situácii chytili život pevne do rúk a žmýkajú z neho, čo to dá.

1-original

V roku 2008 som v Nairobi točil prvýkrát. Išlo o sériu piatich dokumentov, pri ktorej som sa zoznámil s reggae producentom Shoeshine Boy, ale aj s partiou mladých “podnikateľov” zo slumu Kibera.

V čase, keď som ich spoznal, žili všetci v plechových prístreškoch pod hranicou životného minima. Chystali sa otvoriť prvé verejné splachovacie toalety v slume.

Žiaľ, netiekla voda.

Tu som spoznal aj stále vysmiateho chalana Dallah Wiz, ktorý pracoval ako najomný robotník všade, kde sa dalo.

2-original

Keď som sa teraz vrátil do Nairobi, bol som rozhodnutý, že nebudem nič točiť, iba fotiť a prísne selektovať. Na letisku ma čakal Dallah, vysmiaty, spokojný s poctivým pivným svalom na bruchu. Uvítací večierok trval tri dni, kým sa mi podarilo konečne dostať na miesto, kde som mal dohodnuté ubytovanie.

Danica ďakujem : ))

3-original

Ako som sa dozvedel, Dallah sa za ten čas vypracoval na automechanika,  špecialistu na Mercedes motory. Cestuje po celej Východnej Afrike od jedného vozového parku k druhému. Je ženatý, má dve deti, býva v peknom novom byte, slušne zarába a je večne pozitívne naladený.

Popri práci mechanika robí aj šoféra kamiónov a tak sme sa spolu vydali na cestu do Ugandy a neskôr sme plánovali Etiópiu.

Fascinoval ma svojou bezprostrednosťou, nikdy som od neho nepočul inú odpoveď ako “Hakuna matata” – žiadny problém.

4-original

Precestovali sme spolu veľa miest, na ceste navštívili “mnohých známych.”

Trasu do Eldorey, čo je asi 140 km, sme išli 3 dni. Času je stále dosť, zajedli sme všetko, čo ponúkali, častokrát som radšej nič neriešil. Afričania sú pohostinní, ale pýtajú sa iba raz. Si hladný? Chceš niečo? Na vykrúcačky typu “neviem, možno neskôr, alebo teraz niesom hladný” nie je čas. Chceš-nechceš bodka. Hladuj a ľutuj. Chvíľu som ľutoval…

5-original

Cestou sme striedali dopravné prostriedky. Kamión, motorka, autobus, auto.

Nezáleží, koľko kilometrov cestujete, ide o to koľko máte na trase známych. Nocovali sme rôzne. Kde nás zastihla noc. Dallah pozná každého, je to “Big Boss”.

Všade, kde sme prišli, povedal dve slová a všetci v miestnosti sa smiali. Musím sa naučiť svahilsky. Stačilo, aby zodvihol telefón v autobuse, povedal vetu a všetci išli pomaly do kolien.

6-original

Cestovali sme autobusom do Kampaly - Uganda. Hranica bola drsná, cesta späť ešte viac. Začalo pršať a neviem, asi majú strach z dažďa, pretože sa celý dav rozbehol do drevenej colnice, ktorá samozrejme spadla. Čiže sa čakalo na “novú”.

Svetlo nič, len sem tam mobil. Lahodaaa. Nevadí, všetko super, išlo sa ďalej. V pondelok mal mať Dallah pracovné stretnutie so šéfom vozového parku. Do Kampaly sme dorazili vo štvrtok.

Šéfko prišiel nahodený, dali kávu, posedeli, pokecali, zasmiali sa a biznis bol uzavretý. Dallah bude dohliadať na motory kamiónov. Mali tam majsterka z Anglicka, múdry prevelice v kuse nemohol pracovať, lebo nemal dostatočné náradie. Prišiel Dallah, niečo tam pošmátral drôtom a drb, motor naskočil.

7-original

Na pobrežie v Mombase sme si odišli oddýchnuť, že si zaslúžime a doprajeme. Stalo sa.

Keď sme sa vrátili späť do Nairobi prebiehal showcase festival, niečo ako Waves.

Väčšinou tu išlo reggae a hip hop. Zoznámil som sa s výbornou vokálnou skupinou Tun Dem Band a Missionary.

8-original

Dali sme pár stretnutí, popočúvali hudbu, vymysleli scenár a natočili štyri videoklipy.

Večer som polúskal nejaké oriešky, pivko a postrihal.

Export a poďme spať.

Na druhý deň ráno smer Etiópia, ale to som už išiel radšej sám.

© Fotografie archív Braňo Vincze

Najčítanejšie